Škoda na životnom prostredí a poškodený pre účely trestného konania

26.01.2021, JUDr. Václav Duska

V prípade trestných činov proti životnému prostrediu, ktoré sú uvedené v druhom diely šiestej hlavy Trestného zákona, sa v mnohých prípadoch na vznik trestnej zodpovednosti vyžaduje spôsobenie škody v určitej výške, prípadne je výška škody na životnom prostredí kritériom pre použitie vyššej trestnej sadzby. Určenie výšky škody na životnom prostrední však na rozdiel od napríklad určenia výšky škody na majetku pri majetkových trestných činoch nie je také jednoduché.

Trestný zákon stanovuje pre určovanie výšky škody na životnom prostredí oproti určovaniu škody pri iných trestných činoch špecifickú úpravu. V zmysle ustanovenia § 124 ods. 3 veta prvá Trestného zákona: "Pri trestných činoch proti životnému prostrediu sa škodou rozumie súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom majetková škoda v sebe zahrnuje aj náklady na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu."

Škoda spôsobená trestnými činmi proti životnému prostrediu sa teda skladá zo súčtu ekologickej ujmy a majetkovej škody. Ekologickou ujmou je v zmysle ustanovenia § 10 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí strata alebo oslabenie prirodzených funkcií ekosystémov vznikajúca poškodením ich zložiek alebo narušením vnútorných väzieb a procesov v dôsledku ľudskej činnosti. Je zrejmé, že určiť hodnotu straty alebo oslabenia funkcie ekosystému by mohlo byť problematické. Z toho dôvodu sa v Trestnom zákone vyskytuje aj ustanovenie § 126 ods. 2, v zmysle ktorého: "Ak ide o ujmu na životnom prostredí, ujmu spôsobenú na chránených druhoch živočíchov a rastlín, exemplároch alebo drevinách alebo škodu na pamiatkovo chránených veciach alebo veciach majúcich historickú, umeleckú alebo vedeckú hodnotu, pri určení ujmy alebo výšky škody sa vychádza aj z hodnoty veci určenej zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe zákona."

Tak ako to predpokladá citované ustanovenie Trestného zákona, Slovenská republika skutočne má právnymi predpismi stanovenú hodnotu biotopov, drevín, chránených rastlín a živočíchov v peniazoch, pričom právna úprava na to používa termín spoločenská hodnota. Spoločenská hodnota jednotlivých zložiek životného prostredia je definovaná v ustanovení § 95 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a postup pre výpočet konkrétnej výšky spoločenskej hodnoty potom možno nájsť v prílohách vyhlášky ministerstva životného prostredia č. 24/2003 Z. z.. Príloha č 1. vyhlášky obsahuje spoločenskú hodnotu biotopov národného a európskeho významu, príloha č. 5 spoločenskú hodnotu chránených rastlín, príloha č. 6 spoločenskú hodnotu chránených živočíchov, príloha č. 32 spoločenskú hodnotu vtákov a príloha č. 33 až 35 popis výpočtu spoločenskej hodnoty drevín. Z obsahu týchto príloh je pritom zrejmé, že výška ekologickej ujmy, ku ktorej môže dôjsť protiprávnym konaním proti životnému prostrediu, nie je len symbolická a pomerne ľahko tak môže dôjsť k vzniku takej škody, ktorá spôsobí naplnenie znakov nie len základných skutkových podstát trestných činov proti životnému prostrediu, ale aj tých kvalifikovaných, čo má za následok použitie prísnejšej trestnej sadzby.

Ako už bolo uvedené vyššie, okrem ekologickej ujmy, ktorú je vo väčšine prípadov možné vypočítať na základe vyššie uvedenej vyhlášky, sa do výšky škody spôsobenej trestnými činmi proti životnému prostrediu započítava aj majetková ujma. Táto majetková ujma môže spočívať najmä v nákladoch na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu, ale taktiež môže ísť aj o ušlý zisk. Určenie výšky majetkovej škody tak bude často predmetom posudkov, prípadne jej výšku bude možné určiť skutočnými nákladmi, ktoré poškodenému v súvislosti s takýmto protiprávnym konaním vznikli.

V súvislosti so škodou na životnom prostredí je zároveň potrebné poukázať aj na špecifickosť poškodeného. Vo vzťahu k majetkovej ujme ako jednej z dvoch zložiek škody na životnom prostredí ide o štandardnú situáciu. Poškodeným je ten, komu táto majetková ujma vznikla. Napríklad pri neoprávnenom výrube stromov v lese, teda pri spáchaní trestného činu Porušovania ochrany stromov a krov, môže ísť o vlastníka lesného pozemku, jeho užívateľa alebo prípadne inú osobu, ktorej takýmto konaním vznikla majetková ujma. Takáto osoba sa potom môže od páchateľa tohto trestného činu aj domáhať jej náhrady. Špecifickosť poškodeného pri trestných činoch proti životnému prostrediu sa však prejavuje pri druhej zložke škody na životnom prostredí, teda ekologickej ujme. V zmysle ustanovenia § 27 ods. 3 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí: "Oprávneným zo spôsobenej ekologickej ujmy je štát; podrobnosti ustanovia zákony Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady." Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vo vzťahu k ekologickej ujme môže byť oprávneným, a teda pre účely trestného konania aj poškodeným jedine štát. Teda aj vo vyššie uvedenom príklade neoprávneného výrubu stromov v lese, ktorý sa nachádza v súkromnom vlastníctve určitej osoby, sa náhrady škody v časti náhrady ekologickej ujmy voči páchateľovi bude môcť domáhať len štát.