Omeškania zamestnávateľa s výplatou mzdy

Nie je nijak výnimočné, že zamestnávateľ sa dostane do omeškania so zaplatením mzdy zamestnanca. Mzda zamestnanca je splatná v termíne dohodnutom v pracovnej alebo kolektívnej zmluve. Nakoľko dátum splatnosti mzdy nie je podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy, tak v prípade absencie takejto dohody v pracovnej či kolektívnej zmluve, je mzda zamestnanca splatná najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Pokiaľ teda absentuje dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom o splatnosti mzdy, je mzda zamestnanca za prácu vykonanú v januári splatná v posledný deň februára. Z tohto pravidla splatnosti mzdy však existujú určité výnimky, a to v prípade skončenia pracovného pomeru a v prípade, že dátum splatnosti mzdy pripadne na zamestnancovu dovolenku.

V prípade, že zamestnávateľ neuhradí zamestnancovi mzdu ani v posledný deň splatnosti mzdy, dostáva sa zamestnávateľ do omeškania. Zamestnanec môže v takom prípade požadovať vyplatenie mzdy súdnou cestou. Spoločne s nárokom na vyplatenie mzdy má zamestnanec nárok aj na úroky z omeškania z dlžnej sumy, a to vo výške určenej podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. K dnešnému dňu sú takto stanovené úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy. To, že zamestnanec má nárok na úroky z omeškania potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Uznesení sp. zn. III. ÚS 460/2017 zo dňa 04.07.2017: "Záver, podľa ktorého by zamestnávateľa nestíhala sankcia v podobe úroku z omeškania, pokiaľ sa dostane do omeškania s plnením mzdy, náhrady mzdy a obdobných záväzkov voči zamestnancovi, by bol neudržateľný."

Ak omeškanie zamestnávateľa so zaplatením mzdy zamestnanca trvá viac ako 15 dní, zamestnancovi vzniká právo okamžite skončiť so zamestnávateľom pracovný pomer. V takom prípade zamestnancovi patrí okrem dlžnej mzdy spolu s úrokom z omeškania aj náhrada mzdy v sume zamestnancovho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. 

Omeškanie s výplatou mzdy môže mať za následok aj vznik trestnej zodpovednosti zamestnávateľa - fyzickej osoby, resp. člena štatutárneho orgánu zamestnávateľa - právnickej osoby, za trestný čin Nevyplatenia mzdy a odstupného podľa ustanovenia § 214 Trestného zákona, a to v prípade, že zamestnávateľ v deň splatnosti mal peňažné prostriedky na výplatu mzdy, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti zamestnávateľa. Na vznik trestnej zodpovednosti tak stačí už jednodňové omeškanie so zaplatením mzdy (resp. iných peňažných nárokov). Trestný zákon však na odstránenie tejto prísnosti umožňuje využitie inštitútu účinnej ľútosti.

Zamestnávateľovi zároveň za takéto porušenie Zákonníka práce hrozí postih aj od inšpektorátu práce. Inšpektorát práce síce zamestnávateľovi môže ukladať pokuty, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu.

Zamestnanec má teda viacero možností ako postupovať v prípade, že mu zamestnávateľ nevyplatí včas mzdu (resp. iné peňažné nároky). Môže sa pokúsiť vyriešiť spor so zamestnávateľom zmierlivo, podať žalobu na súd, podať podnet inšpektorátu práce alebo podať trestné oznámenie. Je len na zamestnancovi, aký postup zvolí.