Určenie neexistencie záložného práva z dôvodu jeho premlčania

Záložné právo je právny inštitút, s ktorým sa v priebehu svojho života stretne takmer každý občan. Slúži na zabezpečenie záväzku dlžníka voči veriteľovi, pričom jeho povaha spočíva v tom, že v prípade nesplnenia ním zabezpečeného záväzku, je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia tohto záväzku z veci, ktorá je týmto záložným právom zaťažená - zálohu. Najčastejšie sa so záložným právom možno stretnúť pri zabezpečovaní pohľadávok z pôžičiek a úverov, kedy je zálohom spravidla nehnuteľnosť. V praxi sa pomerne často stretávam sa s tým, že na listoch vlastníctva k nehnuteľnostiam sú zapísané aj staré záložné práva, ktoré zabezpečujú dávno premlčané pohľadávky.

Spôsoby zániku záložného práva vo všeobecnosti upravuje ustanovenie § 151md Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého záložné právo zaniká:

• zánikom zabezpečenej pohľadávky
• zánikom zálohu,
• vzdaním sa záložného práva záložným veriteľom,
• uplynutím času, na ktorý bolo zriadené,
• vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,
• prevodom zálohu v bežnom obchodnom styku alebo prevodom zálohu ak možnosť jeho prevodu bez záložného práva povoľuje záložná zmluva,
• iným spôsobom dohodnutým v záložnej zmluve alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu, alebo
• vykonaním záložného práva.

Pokiaľ teda záložca bude mať v úmysle sa na súde úspešne dovolať určenia neexistencie záložného práva, ktoré bolo zriadené platne (teda neexistuje žiadny dôvod, ktorý by spôsoboval neplatnosť záložnej zmluvy), bude musieť preukázať, že nastala niektorá z vyššie uvedených skutočností.

Existuje však prípad, kedy sa možno úspešne dovolať určenia neexistencie platne zriadeného záložného práva aj bez toho, aby bola naplnená niektorá z vyššie uvedených podmienok zániku záložného práva. Týmto prípadom je premlčanie záložného práva.

Záložné právo sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, kedy sa záložné právo mohlo prvýkrát vykonať. Záložné právo sa však nikdy nepremlčí skôr než ním zabezpečená pohľadávka. Pokiaľ sa teda napríklad pohľadávka na vrátenie pôžičky zabezpečená záložným právom stane splatnou v určitý deň, od nasledujúceho dňa začína plynúť nielen premlčacia doba pohľadávky na vrátenie pôžičky, ale aj premlčacia doba záložného práva. Uplynutí premlčacej doby záložného práva sa záložné právo stáva premlčaným.

Vo všeobecnosti platí, že premlčaním právo nezaniká, ale stáva sa len podmieneným a v prípade riadneho uplatnenia námietky premlčania ide o tzv. naturálnu obligáciu a právo tak nemožno platne priznať. V prípade záložného práva však došlo k odklonu od tohto tradičného chápania premlčania, keď sa v poslednom čase ustálil záver, že pri premlčaní záložného práva sa možno úspešne domáhať na súde určenia jeho neexistencie. Tento záver prezentoval napríklad Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 21 Cdo 2185/2009 zo dňa 21.12.2010: "Ak preukáže záložca, že záložný veriteľ uplatnil (môže uplatniť) právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu (ešte len) po uplynutí stanovenej doby, a ak sa dovolá premlčania záložného práva, nemožno zamietnuť jeho žalobu o určenie, že tu (premlčané) záložné právo nie je, len s poukazom na to, že premlčanie nie je dôvodom zániku záložného práva a že premlčané záložné právo ani po zamietavom právoplatnom rozhodnutí súdu nezaniká a je len oslabené o tzv. nárok a jedná sa o tzv. naturálne právo. Pokiaľ sa záložca dovolal (dôvodne) premlčania záložného práva, je totiž nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže domôcť predaja alebo iného speňaženia zálohu a teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu a že záložné právo nemôže naďalej (ani v budúcnosti) byť spôsobilým právnym prostriedkom pre uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Opačný názor vo svojich dôsledkoch popiera význam premlčania záložného práva a priznáva súdnu ochranu prejavujúcu sa zamietnutím žaloby, ktorá smerovala proti výkonu premlčaného práva, hoci - ako vyplýva z ustanovenia § 100 ods. 1 vety tretej občianskeho zákonníka - premlčané právo nemožno priznať."

Česká právna úprava pritom bola v čase vydania predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky takmer identická ako súčasná slovenská právna úprava. K rovnakým záverom (o možnosti úspešne podať žalobu na určenie neexistencie záložného práva v prípade, že došlo k jeho premlčaniu) však medzičasom dospeli aj slovenské súdy. V zmysle rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Co/80/2019 zo dňa 20.02.2020: "Záložné právo po vznesení námietky premlčania (dovolaní sa premlčania) zostáva v podobe naturálnej obligácie, jeho ďalšia existencia nemá žiaden zmysel, pretože je nerealizovateľné a možno sa úspešne domáhať určenia, že záložné právo k zálohu neexistuje, a na základe takéhoto rozhodnutia súdu je potom možné dosiahnuť výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa." V obdobnom duchu sa pritom vyjadrili aj napríklad Okresný súd Pezinok v rozsudku sp. zn. 5C/257/2011 zo dňa 03.06.2013, či Okresný súd Humenné v rozsudku sp. zn. 6C/15/2013 zo dňa 13.06.2013.

Z vyššie uvedeného je tak zrejmé, že po premlčaní záložného práva sa záložca môže na súde úspešne domáhať určenia neexistencie záložného práva. Pokiaľ teda vec vo vlastníctve dlžníka zaťažuje záložné právo, ktoré už je premlčané, je vhodné zabrániť jeho prípadnému budúcemu výkonu zo strany záložného veriteľa (a dosiahnuť aj výmaz z katastra nehnuteľností či iného registra), a to podaním žaloby na určenie neexistencie záložného práva.

Máte záujem o poskytnutie právnych služieb v oblasti záložného práva? Kontaktujte nás emailom na adrese advokatduska@gmail.com alebo využite kontaktný formulár na stránke KONTAKT.