Zabitie cudzieho zvieraťa nemusí byť trestným činom

01.12.2020, JUDr. Václav Duska

Prvým novembrom 2020 sa stala účinnou novela Trestného zákona, ktorou sa okrem iného taktiež sprísnili trestné sadzby pri trestnom čine Týranie zvierat. Hoci ide o pozitívnu zmenu, ktorú treba privítať, zákonodarca opätovne premárnil možnosť napraviť jeden z nedostatkov súčasnej právnej úpravy v oblasti ochrany zvierat, a to, že naďalej nie je bez ďalšieho trestné neoprávnené zabitie zvieraťa, a to ani v prípade, že k zabitiu zvieraťa došlo úmyselne.

• akýmkoľvek týraním zvieraťa ak bol páchateľ za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý alebo za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
  
• týraním zvieraťa zvlášť krutým a surovým spôsobom, alebo
  
• utýraním zvieraťa.

Čo možno považovať za týranie zvieraťa upravuje Zákon o veterinárnej starostlivosti. Hoci Zákon o veterinárnej starostlivosti považuje za týranie zvieraťa aj usmrtenie zvieraťa bez zákonom stanoveného primeraného dôvodu, je takéto konanie vo všeobecnosti trestným činom len v prípade, že k usmrteniu zvieraťa došlo v dôsledku bolestivého alebo iného krutého, surového alebo trýznivého spôsobu.

Usmrtiť zviera je však nepochybne možné aj takým spôsobom, ktorým je zvieraťu spôsobená len minimálna alebo dokonca žiadna bolesť.

Vlastník zvieraťa má (najmä pokiaľ sa jedná o jeho domáceho miláčika) k tomuto zvieraťu aj veľmi silný citový vzťah. Takéto zviera však môže byť predmetom útoku zo strany osoby, s ktorou má jeho majiteľ spor, k čomu môže najčastejšie dochádzať najmä pri susedských sporoch. K usmrteniam zvierat však môže dochádzať aj zo strany náhodných osôb, ktoré si svoju frustráciu môžu vybíjať práve takýmto konaním. Pokiaľ sa teda niekto rozhodne riešiť svoj konflikt s majiteľom zvieraťa takým spôsobom, že jeho zviera zabije, a to bez toho, aby zvieraťu spôsobil neprimeranú bolesť, takéto konanie pri súčasnej právnej úprave nenaplní znaky trestného činu Týranie zvierat (za predpokladu, že sa ho nedopustí recidivista).

Do úvahy by ešte mohlo prichádzať, že takýmto usmrtením zvieraťa by mohli byť naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu Poškodzovanie cudzej veci (pozn. za vec sa v zmysle všeobecných ustanovení Trestného zákona považuje aj zviera). Na vznik trestnej zodpovednosti za trestný čin Poškodzovania cudzej veci je však potrebné, aby ním bola spôsobená aspoň malá škoda. Hodnota usmrteného zvieraťa by teda musela presahovať sumu 266 EUR. V prípade, že by sa však jednalo napríklad o zviera pochádzajúce z útulku alebo kríženca, je zrejmé, že jeho hodnota túto sumu nedosiahne.

Úmyselné zabitie zvieraťa, ktorého hodnota nepresahovala sumu 266 EUR, bez toho, aby bolo zvieraťu spôsobené utrpenie, tak za súčasnej právnej úpravy nie je možné podradiť pod žiadnu zo skutkových podstát Trestného zákona. Takýto stav potom môže potenciálnych páchateľov k páchaniu takejto zavrhnutiahodnej činnosti motivovať. Z toho dôvodu je tak potrebné uvažovať o zmene súčasnej trestnoprávnej úpravy tak, aby sa začalo kriminalizovať aj takéto konanie.

Tento deficit platnej právnej úpravy by mohol byť odstránený zmenou Trestného zákona, pričom do úvahy prichádza viacero spôsobov. Jedným z nich je úprava základnej skutkovej podstaty trestného činu Poškodzovanie cudzej veci tak, aby sa v prípade, že je poškodenou vecou zviera, nevyžadovalo ani spôsobenie malej škody. Vhodnejším riešením by však podľa môjho názoru bola novelizácia základnej skutkovej podstaty trestného činu Týranie zvierat takým spôsobom, aby sa kriminalizovalo akékoľvek týranie zvieraťa. Všetky skutky, ktoré sú v zmysle Zákona o veterinárnej starostlivosti týraním zvieraťa*, vrátane usmrtenia zvieraťa bez primeraného dôvodu, sú totiž natoľko závažné, že by mali byť kriminalizované aj v tých prípadoch, kedy by neboli páchané zvlášť krutým a surovým spôsobom, recidivistom, či v prípade že dôjde k utýraniu zvieraťa.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že primerané dôvody, kedy možno zviera zabiť legálne, sú v Zákone o veterinárnej starostlivosti stanovené rozsiahlo, pričom takýmto primeraným dôvodom je napríklad aj usmrtenie nechceného zvieraťa veterinárnym lekárom. Prípadné obavy, že by takáto zmena základnej skutkovej podstaty trestného činu Týranie zvierat bola neprimerane prísna, tak nie sú dôvodné. Zákonodarca by sa tak nad takouto zmenou Trestného zákona mal zamyslieť a prispieť tak k väčšej ochrane zvierat.

(Pozn. - od 01.05.2023 bol do Trestného zákona pridaný trestný čin Usmrtenie spoločenského zvieraťa bez primeraného dôvodu, čím sa vyššie spomínaný nedostatok právnej úpravy napravil)